Svojim príspevkom by som rada sa zapojila do kritickej diskusie, ktorú na stránkach Daidalosu vyvolal kolega Zdeněk Uhlíř na článok Jaroslavy Kašparovej. Kolega Uhlíř reaguje na klasické spracovávanie starých dokumentov, starých tlačí, pri čom tvrdí, že sa s touto problematikou ani nezaoberá. Je síce pravdou, že som vlastne jeho článok nepochopila, nepochopila som, o čo mu vlastne ide. Celý článok vyznieva ako kritika práce Jaroslavy Kašparovej, pri čom po nej v danej oblasti vidno konkrétne výsledky - hlavne súpisy, ktoré vyhotovila. Nechápem, ako chce kolega poskytovať základné informácie o daných dokumentoch, keď oni nie sú žiadnym spôsobom spracované. Chceme zahodiť za hlavu všetky tie výsledky práce, všetky tie bibliografie a súpisy, ktoré podchytili tlačovú produkciu jednotlivých období, vzácnosti uchované v jednotlivých knižničných zbierkach? Totižto Uhlířov článok, aspoň mne to tak pripadá, je diskusiou i s mojim príspevkom uverejnený v Daidalose, kde som vytýkala Národní knihovne, že nepripravujú bibliografiu starých inojazyčných bohemík. Viem, že na tomto poli pracuje pracovisko dr. Baďurovej a vykonalo už doteraz záslužnú úlohu na poli registrácie knižného retrospektívneho inojazyčného bohemikálneho dedičstva. Ale, a znovu to zdôrazňujem, že vychádzajúc zo základných úloh národných knižníc vo všeobecnosti, Národní knihovna vo funkcii národnej knižnice Českej republiky by malo mať túto úlohu zahrnutú v základných programoch, ako je to v iných národných knižniciach a mala by byť hlavným gesčným a metodickým pracoviskom v tejto oblasti v Českej republike. Tiež by mala byť Národní knihovna budovateľom ústrednej databázy starých bohemikálnych tlačí a cez ňu by sa tieto údaje mali dostávať do databázy starých tlačí v Európe - CERL. Chceme zatracovať práce, ktoré boli v minulosti vykonané na Knihopise, alebo prácu dr. Wižďálkovej, ktorá pracuje na doplnkoch ku Knihopisu? Alebo ďalších pracovníkov, ktorí sa snažia dostať do povedomia odbornej i laickej verejnosti poklady ukryté v starých tlačiach formou bibliografií a súpisov? Preto by mali byť títo ľudia považovaní za "úradníkov a byrokratov" a nie za odborných pracovníkov? Nedalo mi nereagovať na tieto Uhlířove invektívy voči takým osobnostiam českého knihovníctva ako bol dr. Horák a ako je dr. Wižďálková. Nech mi odpustí menovaný kolega, ale kritika inštitúcie a jej fungovanie, či už zo strany pracovníčky inštitúcie alebo zvonka, snáď môže byť len a len na prospech danej inštitúcie a pomôcť jej riadiacim pracovníkom o jej lepšie fungovanie a zamyslieť sa nad projektami, ktoré sú pre ňu prvoradé. Vo svojom predchádzajúcom príspevku som spomenula Slovenskú národnú knižnicu. Tá je zodpovedná za základné spracovateľské programy či už v oblasti starých tlačí alebo v oblasti súbežnej tlačiarenskej produkcie. Tiež je hlavným metodickým pracoviskom pre oblasť bibliografickej registrácie a hlavným koordinátorom tejto práce. Vydáva metodické manuály na spracovávanie jednotlivých typov a druhov dokumentov a zavádza do knihovníckej praxe medzinárodné štandardy a pravidlá. A nie je to len u nás. Mohla by som spomenúť napr. Štátnu Széchényiho knižnicu, na pôde ktorej sa vyhotovujú národné retrospektívne bibliografie a tiež sú základným metodickým a koordinačným centrom tejto činnosti. Snáď medzinárodné pravidlá AACR2 a medzinárodný formát UNIMARC vznikli len preto, že určití odborníci v Amerike a iných krajinách nemali čo robiť? Pokiaľ nie je ten-ktorý dokument spracovaný z knihovedného hľadiska, ťažko môžeme pristúpiť k jeho zasadeniu do historického rámca a venovať sa mu z pohľadu archeológie knihy. Pokiaľ som si pozorne prečítala článok Jaroslavy Kašparovej, oboznamuje v ňom českú knihovednú obec so systémom spracovávania starých tlačí v Národní knihovne a podáva metodický výklad spracovania. Zároveň načrtáva perspektívy tejto práce. Ináč rada by som poznala konkrétne názory kolegu Uhlířa, ako si predstavuje vlastné spracovávanie starých tlačí, ich sprístupňovanie odbornej verejnosti a spôsob, ako dostať tieto informácie do celoeurópskej databázy starých tlačí. Mylsím si, že by mal uvažovať nielen v rovine špekulatívno-filozofickej a zhadzovať mravenčiu prácu pracovníkov, ktorí sa o spracovanie a registráciu starých tlačí najviac zaslúžili a zasluhujú. Prepáčte, ak som sa veľmi osobne dostala do tejto tematiky, ale pripomienky sa dotkli aj osobne mňa i mojich kolegov, ktorí sa podieľajú na budovaní databázy starých tlačí tiež vo formáte UNIMARC. A to sú tiež, si skromne myslím, odborní pracovníci a nie "byrokrati a úradníci" a výsledky ich prác vo forme bibliografií a súpisov starých tlačí sú prezentáciou našej kultúrnej minulosti.