Vyhledat   Tisk    Daidalos 1/2, leden 2001: sekce příspěvků    @ kovacka@snk.sk

Miloš Kovačka

Bibliografia dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy


Vstupný projekt spolupráce národných knižníc V4 (Vízia a koncepčné tézy)

0. Vstupná idea

Spoločenstvo štátov G7 sa prostredníctvom národných knižníc rozhodlo vytvoriť celosvetovú elektronickú knižnicu Bibliotheca universalis. Európske národné knižnice stoja pred úlohou vytvoriť Európsku virtuálnu knižnicu. Niekoľko významných európskych národných knižníc sa práve v roku 2000 rozhodlo vytvoriť jej základy. Je zrejmé, že v prvom desaťročí 21. storočia bude táto úloha jednou z prioritných línií vývoja spolupráce medzi národnými knižnicami Európy. V naznačených súvislostiach sa aj na úrovni spoločenstva štátov V4 ukazuje byť aktuálnym uvažovať a konať v intenciách budúcej integrácie, ktorá oproti tradičným predstavám o centralizácii transnárodných súborných knižničných katalógov a bibliografických databáz podčiarkuje význam distribuovaných, navzájom prepojených národných databáz, ktoré sa majú stať piliermi virtuálnej knižnice Európy.

Usudzujeme, že do tohto kontextu by sa mali vhodne zapojiť i krajiny V4 najmä v tých oblastiach, v ktorých už v tomto období môžu spoluvytvárať integrované prvky budúcej Európskej virtuálnej knižnice a prispieť do jej budovania špecifickým prínosom.

Na základe podnetov, ktoré v ostatnom čase zverejnila Štátna Széchényiho knižnica v Budapešti, resp Slovenská národná knižnica v Martine, sa ukazuje, že jedným z takých integračných prvkov by sa mohla stať distribuovaná bibliografická databáza Bibliografia dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy, ktorá môže zohrať významnú rolu pri vytváraní poznatkov o národnom kultúrnom dedičstve týchto krajín. Tento námet stavia nielen na evidentnom záujme uvedených národných knižníc o výskum dejín knižnej kultúry vo svojich krajinách, a to na širšom medzinárodnom základe, ale ráta i so záujmom ďalších národných knižníc strednej Európy o komplexné spracovanie bibliograficky zhromaždených znalostí danej témy, ako aj o ich medzinárodnú koordinovanosť a dostupnosť.

I. Situačná správa o stave výskumu dejín knižnej kultúry na Slovensku

Dejiny knižnej kultúry patria medzi najvýznamnejšie disciplíny historických vied. Odrážajú dôležité témy a udalosti národného, duchovného, kultúrneho, spoločenského i politického života vrátane jeho nadnárodných a medzikultúrnych i multikultúrnych konexií a kontextov. Aj keď v minulosti vznikli viaceré významné koncepcie, vedecké práce, ba i platformy pre výskum dejín knižnej kultúry na Slovensku, predsa v slovenských podmienkach koncentrovaný záujem o výskum, vedeckú interpretáciu i prezentáciu poznatkov sa výraznejšie prejavil až v uplynulých tridsiatich rokoch. Navonok sa prezentoval nielen založením a pravidelným vydávaním zborníka Kniha (zborník pre knižnú kultúru, vychádza kontinuálne v ročnej periodicite od roku 1974 v Matici slovenskej, v súčasnosti v Slovenskej národnej knižnici), ale i snahami o uskutočňovanie výskumných programov, ktoré v roku 1984 vyústili do sformulovania výskumnej úlohy rezortu slovenského ministerstva kultúry pod názvom Výskum dejín knižnej kultúry na Slovensku a Program Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie, ktorý pozval k spolupráci rad knižníc, múzeí a archívov, ako aj ďalších inštitúcií. Do jeho rámca boli zahrnuté čiastkové výskumné úlohy známe pod označením Pasportizácia historických knižničných fondov na území Slovenska, Generálny katalóg tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných na Slovensku, Dejiny tlačiarstva na Slovensku, Dejiny vydavateľskej a kníhkupeckej činnosti na Slovensku, Dejiny knižníc a knihovníctva na Slovensku. V rámci týchto úloh bol na pôde Slovenskej národnej knižnice na základe celoslovenskej pasportizačnej ankety spracovaný nielen kvalifikovaný súbor základných znalostí o historických knižničných fondoch na Slovensku, ale aj významný počet pasportizačných štúdií a správ o stave jednotlivých knižničných zbierok (príležitostne ich prezentuje pasportizačný zborník Slovenskej národnej knižnice), vydané boli viaceré zväzky Generálneho katalógu tlačí 16. storočia, zachovaných na území Slovenska, ako aj časti bázy Bibliografie tlačí 18. a 19. storočia, vydaných na území Slovenska, spracované boli viaceré štúdie o jednotlivých obdobiach dejín tlačiarenskej a vydavateľskej činnosti na Slovensku. Vznikli a boli vydané či verejne prezentované viaceré významné monografické práce o zástoji miest, lokalít a regiónov v dejinách knižnej kultúry na Slovensku. Každoročne sa uskutočňuje slovenský kontinuálny vedecký seminár Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice, ktorý za účasti vedeckých a knižničných pracovníkov, historikov knižnej kultúry, literárnych historikov, jazykovedcov, bibliografov a regionalistov mapuje dejiny knižnej kultúry jednotlivých regiónov Slovenska. Výskum dejín knižnej kultúry na Slovensku, logicky spätý s výstavbou generálnej bázy Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie, inšpirovaný výskumnou úlohou z roku 1984 s väčšou alebo menšou intenzitou pokračuje, a v uplynulých rokoch sa napríklad prezentoval - roku 2000 úspešne zavŕšenou - medzinárodnou účasťou Slovenskej národnej knižnice na celosvetovom programe pasportizácie germanikálnych historických knižničných fondov, a to prípravou vydaním slovenského pasportizačného zväzku Handbuch deutscher historischer Buchbestände in der Europa. Band 4. Slowakische Republik., financovaný nadáciou VolkswagenStiftung.

II. Stredná Európa - región medzinárodnej bádateľskej spolupráce na výskume dejín knižnej kultúry

Komplexne koncipované alebo čiastkové programy výskumu dejín knižnej kultúry riešili a riešia v spolupráci s vedeckými inštitúciami i národné knižnice krajín V4. Významným aspektom týchto programov sú duchovné základy zrodu a vývinové rámce knižnej kultúry, ako aj ich nadnárodné a medzinárodné presahy - osobitne výrazné v jednotlivých krajinách V4, a to nielen s ohľadom na historické osudy národov týchto krajín v štátnych útvaroch strednej Európy (Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko), ale i s ohľadom na spätosť knižnej kultúry s búrlivými a politicky vypätými, osobitne vojnovými osudmi národov i krajín tohto regiónu. Historické znalosti ukazujú, aký veľký vplyv na pozíciu knihy a knižnej kultúry v jednotlivých obdobiach dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy mali duchovné kontakty, kooperácia, výmena duchovných, vedeckých a kultúrnych hodnôt v rámci štátnych útvarov (a týchto štátnych útvarov s ostatnou Európou a svetom), ale aj to, ako ju poznačili vojny a mocenské zápasy, ako raz jedna, inokedy iná z krajín tohto regiónu stala sa načas arénou cenzúry, prenasledovania, ba i verejných popráv knihy či perzekúcie, likvidácie alebo "zajatia" knižníc, a ako zasa iná z týchto krajín v tom istom čase poskytovala útočište tak politickej alebo náboženskej emigrácii (sprevádzanej emigráciou tlačiarní, distribučných stredísk, ale i kníh a knižníc). Hlbokú vzájomnú prepojenosť dejín knižnej kultúry v krajinách strednej Európy dôrazne signalizuje nielen historická rola latinčiny ako spoločného úradného a komunikačného jazyka v tomto prostredí, ale i postupná nacionalizácia regiónu jednotlivými národnými jazykmi a kultúrami. V dôsledku toho aj nadväzné multilinguálne a multikultúrne prostredie strednej Európy s rozsiahlymi presahmi pôsobnosti národných jazykov v jednotlivých kultúrach regiónu. To všetko veľmi dobre odráža knižná kultúra - jednotlivé obdobia jej dejín. Je zrejmé, že najmä multikultúrne presahy a medzinárodné kontexty knižnej kultúry nemožno dosť dobre poznávať, študovať a prezentovať bez medzinárodnej vedecko-výskumnej spolupráce národných knižníc, ako aj ďalších zainteresovaných inštitúcií, najmä múzeí a archívov, ktorá sa v minulých desaťročiach prejavovala a naďalej prejavuje tak v oblasti vedecko-výskumných, ako aj bibliografických programov. Pozoruhodná je napríklad účasť českých, maďarských, ale i poľských odborníkov a ich vystúpenia na slovenských podujatiach v tejto oblasti, a naopak, účasť a vystúpenia slovenských odborníkov na podujatiach českých, maďarských, prípadne poľských. Je zrejmé, že túto (nateraz skôr sporadickú, ako systematickú) spoluprácu možno ďalej rozvinúť, a to prostredníctvom aktuálnych programov. Jedným z nich - východiskovým a kontinuálnym - môže byť projekt a výstavba medzinárodnej Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy.

III. Tézy k obsahovému projektu Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy

Na príprave obsahového projektu a výstavbe Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy by sa mali podieľať národné knižnice krajín V4 prostredníctvom národných bibliografických ústavov. Ich úlohou by malo byť vytvorenie tímu pre spracovanie obsahového projektu distribuovanej, vzájomne prepojenej a kooperatívne organizovanej elektronickej databázy Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy - združujúcej národné bibliografické databázy dejín knižnej kultúry, vybudované v elektronickej forme prostredníctvom ISO noriem a medzinárodných bibliografických štandardov - spracovateľského formátu, resp. výmenného formátu UNIMARC, bibliografického jazyka ISBD - bibliografického popisu starých tlačí, resp. dohovorenej klasifikácie, prípadne súborov autorít, súbežne (nadväzne) plných textov (liniek na databázy plných textov). Obsahový projekt by mal definovať systémovo koncipovaný a v medzinárodných kontextoch koordinovaný predmet spracovania (tematické rozhranie a typológia dokumentov), ako aj komplexnú vzájomnú a medzinárodnú internetovskú dostupnosť národných bibliografických databáz dejín knižnej kultúry. Takto stanovený predmet bibliografie by odrážal nielen spoločné (prienikové, presahové) bibliografické záujmy krajinami V4 pripravenej, budovanej, koordinovanej a integrovanej databázy, ale i národné špecifiká a bibliografické potreby výskumu dejín knižnej kultúry jednotlivých krajín, napríklad vednoodborové alebo tematické rozhrania, územné alebo jazykové vymedzenie predmetu spracovania alebo chronologické medzníky (etapy, rozsahy) bibliografie, ktoré môžu byť v jednotlivých krajinách rozdielne. V tomto tíme by mali zastúpenie aj zástupcovia historických vied a ďalších kontextových vedecko-výskumných národných i nadnárodných a medzinárodných programov, projektov a inštitúcií, najmä historických knižníc, múzeí a archívov, ale i galérií knižnej maľby, grafiky, reštaurátorstva, či iných oblastí knižného umenia a knižnej tvorby s rešpektovaním historického zástoja editorstva, distribúcie kníh a knižného trhu. Bibliografickú a technologickú výstavbu bibliografickej databázy by malo koordinovať konzorcium národných knižníc krajín V4. Do spolupráce na tomto projekte by mali byť v bližšej a ďalšej perspektíve prizvané i národné, resp. špecializované knižnice (vedecko-výskumné programy) ďalších krajín, v užších súvislostiach najmä národné knižnice Rakúska a Nemecka, v širších súvislostiach i Švajčiarska, Francúzska, Talianska, ale aj Slovinska, Ukrajiny, etc. Konzorcium združenej Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy by malo spolupracovať s konzorciom Európskej databázy starých tlačí, ako aj ďalšími medzinárodnými korporáciami pre výskum dejín knižnej kultúry, resp. komisiami CENL pre európsku knižničnú a bibliografickú spoluprácu.

Prípravu obsahového projektu bibliografie po jej akceptovaní na úrovni grémia ministrov kultúry krajín V4 by mala rozbiehať internetovská elektronická konferencia národných knižníc, ako aj ďalších kompetentných ustanovizní a inštitútov zúčastnených krajín V4, ktorá by vytvorila predpoklady pre 1. zasadnutie konzorcia národných knižníc (terminológia, predmet, chronologické rozsahy a vednoodborové rozhrania spracovania, aktuálne identifikačné prvky, spracovateľský a výmenný formát) s nadväzným pracovným zasadnutím tímu povereného spracovať obsahový projekt Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy.

Možno predpokladať, že takéto zasadnutia sa uskutočnia (môžu uskutočniť) v roku 2001. Už v roku 2002 by mohli byť vytvorené a sprístupnené pilotné jadrá (najlepšie dvoch) národných modulov budúcej bibliografickej databázy a vyskúšané by mohlo byť aj technologické zabezpečenie ich koexistencie, resp. internetovského prepojenia. Národné moduly budúcej databázy budú vznikať jednak rešeršovaním a konverziou, ale i retrokonverziou, nadväzne redakciou údajov, preberaných zo súbežných a retrospektívnych databáz národných bibliografií, ako aj vyhľadávaním aktuálnych údajov a ich novým spracovaním z prameňov aktuálnej proveniencie. Program bude prebiehať kontinuálne. Po zavŕšení retrospektívnych vyhľadávaní budú národné moduly priebežne dopĺňané bibliografickými prírastkami. Súbežne so základným bibliografickým programom - v prípade spoločného záujmu - postupne môže vzniknúť bibliografia vydaných a skrytých bibliografií dejín knižnej kultúry, slovník osobností dejín knižnej kultúry, adresár inštitúcií podieľajúcich sa na výskume (e-pošta, webovské stránky), spoločný elektronický časopis pre dejiny knižnej krajín strednej Európy, ktorý bude operatívne sprístupňovať ponúkané vedecké state a iné aktuálne materiály z národných zdrojov (zo slovenskej strany napr. zborník Kniha, časopis Knižnica, HKF - pasportizačný zborník a iné). Zmyslupnosť vybudovania a sprístupnenia Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy sa prejaví v intenzifikácii a komplementarizácii vedeckého výskumu, v príprave čiastkových ("tieňových") statí a štúdií, čiastkových a syntetických, národných i nadnárodných monografií, digitálnych prezentácií významných dokumentov knižnej kultúry - "pamäte strednej Európy", etc.

IV. Finančné zabezpečenie

Považujeme za vhodné, aby takýto program bol podporený osobitnou dotáciou z finančných prostriedkov V4. Pri koncipovaní obsahového (a nadväzne pilotného) projektu Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy možno - popri finančných vkladoch zúčastnených národných knižníc - predpokladať i veľký význam finančnej dotácie z fondov krajín V4, a to najmä na:
  1. podporu prípravy obsahového projektu (riešiteľské stretnutia a riešiteľské semináre),
  2. podporu prípravy a realizácie pilotného projektu (riešiteľský seminár, technologické prostredie, aktuálny softvér a hardvér, prepojenie národných knižníc - napr. pilotných "dvojičiek").
V ďalšom období vlastnej výstavby databázy Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy by bolo vhodné podporiť najmä:
  1. bibliografickú prípravu a prírastkovanie bibliografických údajov pre jednotlivé národné databázy,
  2. program prípravy kodifikovaných slovníkov (spolupráca v oblasti súborov autorít)
  3. program spoločných bádateľských podujatí a edícií národných knižníc.

V. Záver

Projekt Bibliografie dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy, ak by sa uskutočnil, mal by - popri vyššie charakterizovaných významných vedeckých a prezentačných cieľoch v oblasti národného kultúrneho dedičstva zúčastnených krajín - aj niekoľko ďalších dobrých dôsledkov. Predovšetkým by otestoval pripravenosť národných knižníc V4 spolupracovať na uskutočňovaní ďalších vhodných knižničných a bibliografických projektov, ktoré by v konečnom dôsledku aj v krajinách V4 posilnili a priblížili ideu Európskej virtuálnej knižnice. Spolupráca je možná v mnohých aktuálnych oblastiach, napr. v oblasti bibliografickej signalizácie a výmeny patriotík, osobitne v oblasti súbežných, ako aj retrospektívnych národných bibliografických programov, ďalej v oblasti prác na konkordancii knižničných a bibliografických klasifikácií (Dewey - MDT - národné a špeciálne klasifikácie), pri príprave multilinguálneho vydania Medzinárodného desatinného triedenia v angličtine, nemčine, češtine, poľštine, maďarčine a slovenčine pre strednú Európu. ai. Takto koncipované projekty a programy by viedli národné knižnice krajín strednej Európy k intenzívnejšej medzinárodnej bilaterálnej a multilaterálnej spolupráci, a tým by prehlbovali aj ich vzájomné porozumenie i úroveň profesijnej pripravenosti pri uskutočňovaní jednotlivých celoeurópskych programov, napr. ktoré nastoľuje a koordinuje CENL - Rada európskych národných knižníc ako európske reprezentatívne knižničné fórum.


Daidalos - hlavní stránka | daidalos@ff.cuni.cz